Integrácia Európskej únie úspešne napreduje v oblastiach ekonomiky, finančníctva a mierovej bezpečnosti. Členské štáty sa už dohodli v deviatich politických sférach. Doteraz sa však nevyriešili problémy jazykovej politiky. Pre vzájomnú komunikáciu v EÚ doteraz neboli stanovené jasné princípy, pravidlá a povinnosti členských štátov, ktoré by vlastne mali na oficiálnej i občianskej úrovni rešpektovať rovnoprávne postavenie jazykov všetkých členských štátov. Potreba vyriešiť tento problém sa prejavila najmä po ostatnom rozšírení EÚ a zväčšení počtu úradných jazykov na 21. Najmä visegrádske (V4: Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) a pobaltské krajiny upozorňujú, že uprednostňované používanie angličtiny a francúzštiny je nedemokratické a nepodporuje proklamovanú myšlienku rovnoprávnosti jazykov. Prof. François Grin vo svojej správe zo septembra 2005 jasne argumentuje, že sučasná hegemonická pozícia angličtiny prináš britskej ekonomike každoročne 17 miliárd eur. V tejto situácii je stále väčším problémom zabezpečiť rovnoprávne používanie jazykov, jazykové práva obyvateľstva, praktickú mnohojazyčnosť a efektívnu komunikáciu bez diskriminácie.
Na Slovensku o jazykovej problematike v EÚ prebieha diskusia od roku 2004 v rámci Národného konventu o EÚ. Slovenská republika ešte nemá inštitucionálny základ, ktorý by sa touto problematikou komplexne zaoberal a mohol by navrhnúť pre jazykovú politiku určitú stratégiu. Vďaka iniciatíve mimovládnej organizácie Dom Európy Bratislava sa vytvorila pracovná skupina s názvom Jazyková politika v zjednocujúcej sa Európe (diskusiu a hlasovanie vedú dvaja spolupredsedovia, z ktorých jeden (z Ministerstva zahraničných vecí) reprezentuje vládny sektor a druhý (z Univerzity Komenského) reprezentuje mimovládny sektor). Pracovná skupina analyzuje stav jazykovej komunikácie v EÚ a v SR.
Na jeseň 2004 táto pracovná skupina predložila Vláde SR tri návrhy:
Vytvorená odborná komisia navrhla a s pomocou Domu Európy realizuje dva projekty.
Prvý projekt, s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí SR, sa sústreďuje na prípravu dokumentu o jazykovopolitickej stratégii SR „Východiská“, ktorý bude začiatkom roku 2007 predložený vo forme argumentačného náčrtu Úradu Vlády SR, ktorý mu následne dá konečnú podobu v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy a s odbornou komisiou. Potom bude schválený vládou a Národnou radou SR. Cieľom tohoto strategického dokumentu je vypracovať jazykovú víziu pre SR, ktorá by tvorila základ pre inštitucionálne vybudovanie a udržiavanie jazykových politík v jednotlivých sférach.
Pracovná skupina krajín V4 o jazykovej politike v EÚ pracuje od roku 2005. Na dvoch zasadnutiach, v decembri 2005 v Bratislave a vo februári 2006 v Prahe, začala diskusiu o súčasných problémoch jazykovej komunikácie v EÚ, najmä o stanovisku krajín V4 k dokumentu Európskej komisie „Nová rámcová stratégia pre mnohojazyčnosť“.
Druhým projektom je zorganizovanie medzinárodnej jazykovopolitickej konferencie krajín V4 v dňoch 24.–25. novembra 2006 s názvom „Perspektívy jazykovej politiky a jazykových práv v EÚ“ s finančnou podporou Medzinárodného visegrádskeho fondu.
Táto konferencia má viacero cieľov:
Konferenciu organizuje Dom Európy Bratislava pod záštitou podpredsedu Vlády SR Dušana Čaploviča a komisára EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť Jána Figeľa.
Už zo samotného procesu rozhodovania o pracovných jazykoch konferencie bolo vidieť zložitosť celej problematiky. Hlavnými pracovnými jazykmi sú: slovenčina, ako úradný jazyk pozývajúcej krajiny, angličtina, ako všeobecne prijímaný jazyk v medzinárodnej komunikácii, a esperanto, ako príklad neutrálneho jazyka. Počas diskusných častí konferencie budú môcť účastníci z krajín V4 používať úradný jazyk svojej krajiny. Základné dokumenty budú v spolupráci s Nitobeho centrom preložené do jazykov všetkých zúčastnených krajín.
Informácie a prihláška: en, sk
Podrobnejšie informácie záujemcom poskytnú: