Jazyková problematika
Komunikácia v EÚ - Modely
Možno si predstaviť viacero modelov priamej a nepriamej komunikácie medzi občanmi v budúcej EÚ. Priblížime tu niekoľko z nich.
Model 1: „Mnohojazyčnosť“
Na stránkach Európskej komisie Jazyky a Európa čítame: jednota v rozmanitosti, materinský jazyk plus dva ďalšie a koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom (v iných jazykových verziách: „čím viac rečí vieš, tým viac si človekom“). To znie dobre, nemyslíte? Jazyková diverzita je dôležitá, a je tiež dôležité, aby sa každý pokúsil naučiť viacero cudzích jazykov. Na druhej strane však, nakoľko je realistické žiadať, aby všetci dospelí obyvatelia EÚ ovládali dva cudzie jazyky? A je naozaj človek talentovaný na jazyky „viac človekom“ než tí, ktorí nemajú talent na učenie jazykov? Dokonca ani keby sa veľká časť obyvateľov EÚ dokázala naučiť dva cudzie jazyky, nebolo by zaručené, že budú môcť ľahko komunikovať napríklad Francúz, ktorý sa naučil po španielsky a po poľsky, s Nemcom, ktorý sa naučil po anglicky a po taliansky, — v akom jazyku majú komunikovať?
Model 2: „Mostový model“
Mostový model sa zakladá na týchto princípoch:
- Každý sa môže vyjadrovať vo svojom rodnom jazyku.
- Všetci (ktorí budú chcieť sledovať diskusie či debaty na úrovni EÚ a zúčastniť sa ich) rozumejú jednému mostovému jazyku.
Tento model by bolo možné použiť napríklad v spoločných novinách a televíznych programoch na úrovni EÚ. V takých novinách by boli články či listy čitateľov v mnohých jazykoch, vždy s pripojeným prekladom do mostového jazyka. V televíznej debate či interview by účastníci mohli používať svoj rodný jazyk, pričom pre druhých účastníkov a divákov by bolo k dispozícii tlmočenie do mostového jazyka.
Výhody mostového modelu:
- podporuje mnohojazyčnosť veľmi konkrétnym spôsobom;
- relatívne uľahčuje situáciu tým, ktorí sa chcú zúčastniť diskusií, debát a pod. na úrovni EÚ;
- predstavuje riešenie relatívne spravodlivé pre všetkých občanov EÚ.
Jednou z nevýhod tohoto modelu je, že je vhodný najmä na „nepriamu komunikáciu“ a nie na „priamu komunikáciu“ medzi ľuďmi. Ak však niekto dobre rozumie hovorenému jazyku, obvykle v ňom trochu vie aj hovoriť a písať.
Model 3: „Mnoho jazykov, jeden spoločný“
Mať spoločný jazyk pre EÚ naviac k svojmu rodnému jazyku by zrejme bolo pre občanov užitočné okrem iného z nasledujúcich príčin:
- Praktické príčiny – Napríklad pri cestách a medzinárodných kontaktoch.
- Finančná úspora – Bolo by možné usporiť na prekladaní a tlmočení.
- Priateľstvo – Pocit blízkosti a priateľstva by pravdepodobne v EÚ vzrástol, ak by všetci obyvatelia mohli navzájom bez problémov komunikovať.
- Demokracia – EÚ by bola pravdepodobne demokratickejšou so spoločným jazykom, lebo ten by umožnil spoločné rozhovory, diskusie v novinách, televíznych programoch a podobne pre celú Úniu.
Ak väčšina obyvateľov EÚ podporí myšlienku jediného spoločného jazyka popri všetkých národných a miestnych jazykoch, objaví sa otázka: „Ktorý jazyk by bol na rolu spoločného jazyka najvhodnejší?“ a bude nutné ju starostlivo premyslieť a podrobne preskúmať.
