Jazyková problematika
Jazyky v EÚ - Úvod
Veľa jazykov v EÚ je navzájom príbuzných, teda vyvinuli sa z toho istého prajazyka. Jazyky, ktoré sú príbuzné, sa do istej miery podobajú, napríklad v základnej slovnej zásobe alebo v pravidlách skloňovania. Hovoríme tiež, že tieto jazyky patria do jednej rodiny. Rodina sa delí na skupiny jazykov, ktoré sú si bližšie príbuzné. Daný jazyk sa človek naučí ľahšie, ak už ovláda iný jazyk tej istej skupiny. Preto sa napríklad angličtinu ľahšie naučí Dán než Španiel alebo Slovák.
Viac než 90% obyvateľov EÚ hovorí jazykom, ktorý patrí do nasledujúcich skupín indoeurópskej jazykovej rodiny:
- germánska skupina (napríklad nemčina, angličtina, švédčina a holandčina)
- románska skupina (napríklad taliančina, španielčina a francúzština)
- slovanská skupina (napríklad poľština, slovenčina a čeština)
Aj gréčtina a albánčina a tiež baltská a keltská skupina patria do indoeurópskej jazykovej rodiny.
Uralské jazyky sú druhou najväčšou jazykovou rodinou v EÚ. Patria do nej okrem iných ugrofínske jazyky (napríklad fínčina, maďarčina a estónčina).
V EÚ sa používajú aj mnohé menšinové jazyky, miestne jazyky a jazyky emigrantov, ktoré patria do rôznych jazykových rodín. Posunkové jazyky, ktoré používajú nepočujúci (a ich spoločníci), sú tiež v svojom zmysle menšinové a vyvolávajú otázky o právach na oficiálne používanie a preklad.
V posledných storočiach získali komunitu používateľov niektoré plánové jazyky. Na rozdiel od čiastočných plánových jazykov na počítačové programovanie (C++, Perl, Java atď.), medzinárodné plánové jazyky, ako napríklad esperanto, sú ľudskými jazykmi s plnou výbavou a často sú historicky spojené s členskými krajinami EÚ.
Niekdajší zjednocujúci jazyk Európy, latinčina, je ešte prítomná v náboženstve a kultúre občanov EÚ. Je nielen liturgickým jazykom rímskokatolíckej cirkvi a úradným jazykom Vatikánu, ale aj pevným záchytným bodom pre vedeckú terminológiu.
