Jazyková problematika
Jazyky v EÚ - Jazyková demokracia
Demokracia – koncept s viacerými významami
Slovo „demokracia“ vzniklo v Aténach už pred 2500 rokmi zo slov „démos“ (ľud) a „kratos“ (moc). Z tohoto malého semienka zasadeného v Aténach vyrástol celý les myšlienok a predstáv o demokracii. Napríklad podporovatelia ekonomickej demokracie sa zasadzujú za to, aby ekonomické prostriedky boli v spoločnosti relatívne rovnoprávne rozdelené. Zástancovia sociálnej demokracie považujú za nevyhnutný rovnaký prístup k verejným službám, ako sú napríklad vzdelávanie a zdravotná starostlivosť. Častý je názor, že ak chceme mať skutočnú demokraciu, nestačí dať každému občanovi hlasovacie právo. Skutočná moc ľudu môže vzniknúť len vtedy, keď majú všetci slušné životné podmienky a dobré vzdelanie.
Demokracia – aj jazyková?
Podľa našej mienky sú jazykové aspekty demokracie na úrovni EÚ stále naliehavejšie a stále viac sa ukazuje, že je potrebné ich skúmať. Ako viesť rozhovory a diskusie medzi ľuďmi z viacerých krajín, ak občania EÚ nemôžu medzi sebou navzájom ľahko komunikovať? Ako možno očakávať, že európski občania nájdu múdre riešenia v otázkach, týkajúcich sa viacerých národov, ak dostávajú informácie a návrhy len v jazyku, ktorý neovládajú dokonale? Vo všetkých európskych krajinách ustanovenie spoločného jazykového rámca, či už s viacerými alebo len s jedným národným jazykom, bolo zásadným krokom pri budovaní demokracie. Preto navrhujeme zaviesť do politickej debaty v EÚ nový pojem, a to jazykovú demokraciu. Pod týmto pojmom máme na mysli, že základné myšlienky demokracie (rovnaké práva pre všetkých ľudí, sloboda komunikácie, efektívna účasť na rozhodovaní) majú mať aj jazykové rozmery.
Jazyková demokracia – niekoľko príkladov
Vo všeobecnosti si ľudia nie sú veľmi vedomí nerovnoprávnosti v jazykovej oblasti, aj keď je táto dosť častým javom. Pomyslime napríklad na:
- ľudí hovoriacich menšinovými jazykmi, ktorí prakticky nemôžu alebo nemajú právo používať svoj jazyk v škole, zamestnaní atď;
- imigrantov, pre ktorých je aj z jazykových príčin ťažké zaradiť sa do novej spoločnosti a nájsť si prácu;
- ľudí, ktorí sa ťažko učia národné jazyky, ale predsa chcú byť aktívni v nejakej medzinárodnej organizácii;
- žiakov, ktorí by sa radi učili jazyk A, ale musia sa učiť jazyk B, pretože ten je podľa terajšej módy najužitočnejší a najdôležitejší;
- pracovné miesta v EÚ, na ktoré prijímajú len ľudí od narodenia hovoriacich po anglicky alebo po francúzsky;
- účastníka konferencie, ktorý musí osloviť prítomných v jazyku, ktorý celkom neovláda, a preto sa zdá byť menej inteligentným, než v skutočnosti je.
Ďalším konkrétnym príkladom je, že takmer všetky MMVO (medzinárodné mimovládne organizácie) v západnej Európe používajú buď najmä angličtinu, alebo angličtinu a francúzštinu; dokonca i tie, ktoré pracujú pre zlepšenie demokracie v EÚ...
Jazyková demokracia – trvalá snaha
Tak isto ako politická demokracia potrebovala vyše dvetisíc rokov, aby dobyla Európu, aj na zavedenie skutočnej jazykovej demokracie v Európskej únii alebo v medzinárodnom živote vôbec bude určite potrebný dlhý čas. Ešte donedávna malo možnosť nadviazať medzinárodné kontakty relatívne málo ľudí, a preto sa – prirodzene – jazyková demokracia neveľmi pociťovala ako potrebná. Ľudia, ktorí si dokázali vybudovať medzinárodnú kariéru, to dosiahli aj vďaka svojim jazykovým schopnostiam, takže pre nich nebolo problémom vyjadriť sa v cudzom jazyku. Teraz však, v dobe internetu a iných javov najmä na poli komunikácie, ľudia stále viac prichádzajú do kontaktu bez ohľadu na jazykové hranice. Rastie v nich povedomie o Európe – a o celej zemeguli – ako o mnohojazyčnom, mnohonárodnostnom prostredí, v ktorom demokracia zatiaľ nie je veľmi silná, ale stojí za to ju vybudovať. V takejto situácii budú hlasy za jazykovú demokraciu zrejme nachádzať stále viac poslucháčov.
Dlhší článok o jazykovej demokracii: de, en, eo, fr, sk, sv ktp [estos ligiloj]
Diskutujte o jazykoch v EÚ