Menšinový jazyk je jazyk, ktorého hovoriaci tvoria v danej krajine menšinu. Menšinové jazyky obvykle nie sú úradnými jazykmi dotyčnej krajiny, aj ony však majú svoju kultúru a literatúru: niekedy len ústnu, inokedy i písanú.
Väčšina jazykov sveta je vlastne menšinových! Celkovo predsa existuje okolo 220 štátov, ale jazykov je okolo 4 000 až 6 000.
Niektoré menšiny sú len časťami národa, ktorý má inde svoj vlastný štát (napríklad poľské menšiny v Nemecku, USA atď., ktoré sú časťami poľského národa s hlavným sídlom v Poľsku), veľa národov však nemá svoj štát a existujú len ako národnostné menšiny.
Niektoré menšiny žijú len v jednej krajine (napríklad Lužickí Srbi v Nemecku), iní sú roztrúsení (žijú v diaspóre) vo viacerých štátoch (napríklad Rómovia).
Aj keď sa vo všeobecnosti pripúšťa, že každý jazyk má právo na existenciu a každý človek má právo vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku, len dostatočne silné menšiny sú schopné vybudovať si vlastné školy, vydávať knihy vo svojom jazyku a rozvíjať svoju kultúru.
V EÚ je približne 40 menšinových jazykov. Zoznam niektorých z nich a mapu, zobrazujúcu oblasti ich používania, môžete nájsť na domovskej stránke EBLUL-u.
EBLUL je skratka pre „European Bureau for Lesser-Used Languages“ (Európsky úrad pre menej používané jazyky) a jeho heslo je „promoting European linguistic diversity, linking language communities“ (podporovať jazykovú rozmanitosť a spájať jazykové komunity).
Zdroj: Wikipédia